Asineda na Blog.cz

Pôvod: Kanada

Dátum vydania platného štandardu: 24. 06. 1987

Použitie: pes sa hrá, behá a poskakuje po brehu, na ktorom ho môže dobre pozorovať kŕdeľ kačíc. Počas hry občas odbehne k skrytému poľovníkovi, ktorý mu hádže aporty. Kačice sú touto hrou také zaujaté, že sa priblížia na dostrel brokovnice. Retríver potom korisť prináša.

Klasifikácia FCI: 8. skupina aportéry, sliediče, vodné psy, sekcia 1 aportéry, so skúškou.

Krátky prehľad histórie: bol vyšľachtený začiatkom 19. storočia v Novom Škótsku, aby prilákal a aportoval vodné vtáctvo.

Celkový vzhľad: stredne veľký, silný, kompaktný, harmonický a svalnatý pes. Je bystrý, pohyblivý, pozorný a rozhodný. Mnohé retrívre z Nového Škótska vyzerajú trochu smutno, kým sa nepustia do práce, potom sa v ich výraze zjaví intenzívna koncentrácia a vzrušenie. Toller pracuje rýchlo až chvatne, hlavu nesie v línii chrbta a neustále vrtí chvostom.

Povaha a správanie: veľmi inteligentný, učenlivý a aj veľmi vytrvalý. Je nadaný plavec a spoľahlivý prinášač z vody i na súši. Prináša i na ten najmenší podnet. Hravosť a prinášanie sú základom jeho práce.

Hlava: je dobre rezaná, klinovitá.

Lebka: široká lebka je len málo zaoblená, výbežok medzitemennej kosti nevystupuje a ani líca nie sú výrazné. Správna miera medzi ušami je asi 14 cm, zužuje sa na 4 cm pri ukončení nosnej kosti. Dĺžka hlavy je asi 23 cm od špičky ňucháča po výbežok medzitemennej kosti, ale vždy v správnom pomere k telu.

Čelový sklon: mierny.

Ňucháč: zužuje sa ku koncu a nosné dierky sú pekne otvorené. Farba ňucháča má byť v súlade s farbou srsti, alebo čierna.

Papuľa: zužuje sa v jasnej línii od čelového sklonu k ňucháču. Spodná čeľusť je silná, aj keď veľmi nevystupuje. Spodná línia čeľuste prebieha vodorovne od prednej strany pyskov po koniec čeľuste, papuľa je na úrovni stopu hlbšia ako pri ňucháči. Srsť na papuli je krátka a jemná.

Pysky: dobre priliehajú, sú rezané v miernej krivke, ale neovísajú.

Čeľuste/zuby: wprávny zhryz je nožnicový, predpísaný je úplný chrup. Čeľuste majú byť také silné, aby pes mohol prinášať i väčšie vtáky. Musí mať citlivú papuľu.

Oči: správne od seba vzdialené, stredne veľké a mandľového tvaru, sú jantárovej farby alebo hnedé. Majú priateľský, pozorný a inteligentný výraz. Viečka majú mať farbu pyskov.

Uši: trojuholníkové, stredne veľké, ďaleko vzadu na temene nasadené, pri koreni mierne zdvihnuté, na zlome so strapcami, na konci uší je srsť krátka.

Krk: svalnatý a správne nasadený, stredne dlhý bez najmenšieho náznaku voľnej kože.

Horná línia: rovná.

Chrbát: krátky a rovný.

Bedrá: silné a svalnaté.

Hrudník: hlboký a dobre klenutý, hrudná kosť siaha až po lakte, rebrá sú dobre klenuté, nie sú súdkovité ale ani ploché.

Spodná línia: mierne vtiahnutá.

Chvost: je pokračovaním mierne klesajúcich krížov, je silný pri koreni, bohato osrstený, siaha aspoň po päty. Toller nosí chvost obyčajne pod úrovňou chrbta, v akcii ho môže zdvihnúť a stočiť, nesmie sa ale koncom dotýkať tela.

Predok: predné končatiny vyzerajú ako dva paralelné stĺpy, rovné a so silnými kosťami.

Plecia: svalnaté, lopatka je šikmá a kohútik je výrazný a prechádza do krátkeho chrbta. Lopatka a rameno sú približne rovnako dlhé.

Lakte: dobre priliehajú k telu, nie sú vtočené ani vytočené.

Nadprstia: silné a mierne šikmé. 

Labky: s výraznými blanami, sú stredne veľké, uzatvorené a okrúhle, prsty sú klenuté a vankúšiky tučné. Vlčie pazúriky sa odstraňujú.

Zadok: svalnatý, široký, končatiny rovné a paralelné. Predné a zadné končatiny sú rovnako zauhlené. Stehná sú rovnako dlhé ako predkolenia.

Stehná: veľmi svalnaté.

Kolená: dobre zauhlené.

Päty: nízko posadené, nie sú vtočené alebo vytočené. Vlčie pazúriky nesmie mať.

Pohyb: je silný, pružný a ľahký, vykračuje ďaleko vpred a dobre zaberá zadnými končatinami, labky nevtáča ani nevytáča, labky sledujú líniu stopy, pri väčšej rýchlosti sa pohybujú v jednej línii, chrbtová línia zostáva rovná.

Srsť: toller bol vyšľachtený na prinášanie z ľadovej vody, preto musí mať vodovzdornú dvojitú srsť, ktorá je stredne dlhá, mäkká s ešte mäkšou podsadou, srsť je až na prípustné zvlnenie na chrbte hladká. Niekedy je zimná srsť dlhšia na 

krku. Strapce na krku, za ušami, na zadných stranách stehien a predkolení sú mäkké, predné končatiny majú strapcov menej.

Farba: rôzne odtiene červenej alebo oranžovej, strapce a spodok chvosta je svetlejší. Obyčajne sa biele znaky vyskytujú aspoň na konci chvosta, na labkách po nadprstia, na hrudi a môže mať aj bielu lysinku. Kvalitný toller nemá byť horšie hodnotený pre chýbanie bieleho znaku. Sfarbenie pyskov, slizníc a viečok je mäsovej farby v súlade s farbou srsti alebo čierne.

Ideálna výška: psa staršieho ako 18 mesiacov je 48 až 51 cm, sučky 45 až 48 cm. Povolená odchýlka je +/- 2,5 cm. Hmotnosť: závisí od veľkosti a sily kostí, asi 20 až 23 kg pre dospelého psa, 17 až 20 kg pre dospelú sučku.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

• zbiehavé alebo rozbiehavé línie hlavy,

• príliš veľký čelový sklon,

• jednoznačne ružový nos,

• nos, viečka a oči inej ako predpísanej farby,

• podhryz,

• veľké okrúhle oči,

• kaprí alebo sedlový chrbát,

• ochabnuté bedrá,

• chvost nesený v pohybe pod líniou chrbta, príliš krátky, zalomený alebo nad chrbtom stočený chvost,

• prešliapnuté nadprstia,

• otvorené alebo tenké labky,

• chýbajúca substancia pri dospelom jedincovi,

• veľkosť viac ako 2,5 cm nad alebo pod povolenú mieru,

Vylučujúce chyby:

• škvrnovitá depigmentácia nosa,

• podhryz väčší ako 3 mm,

• predhryz, skrížený zhryz,

• nedostatočné blany medzi prstami,

• biela farba na pleciach a na ušiach, na hornej strane krku, na chrbte alebo na slabinách,

• strieborná farba, sivastý nádych, čierne fľaky na srsti.

• akákoľvek iná farba ako odtiene medzi červenou a oranžovou,

• akýkoľvek náznak plachosti pri dospelých psoch.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

Z historického hľadiska si toto plemeno už toho pamätá dosť. Musíme zavítať až do 17. storočia do Nového Škótska (súčasť Kanady), keď bol zámer našich predkov vytvoriť tohto pozoruhodného psíka. Už v spise Nicholasa Denysa, kolonizátora Nového Škótska a Nového Brunswicku, nájdeme najstaršie dochované záznamy o malých červených psoch, používaních k lákacím hrám. Tradičná verzia ich vzniku je taká, že James Allen dostal červeno sfarbeného rovnosrstého retrievra v roku 1860, ktorý bol krížený s krátkosrstým retrievrom podobným Labradorovi- to bol pravdepodobne menší St.Johnov Vodiaci pes. Potomci z tohto kríženia boli ďalej krížení s hnedými kokeršpanielmi a tiež Írskymi setrami pre krásnu červenú až mahagónovú farbu srsti. Tiež sa špekuluje o možnom krížení so zlatými retrievermi a Chesapeakmim ako aj Kolia a Šeltia- v čom sa prejavuje lepšie vyvinutý strážny pud oproti ostatným druhom retrievrov. Vďaka úsiliu Cyrila Cobwella bol chov uznaný kanadským Kennel club-om v roku 1945 a bol pokrstený NOVA SCOTIA DUCK TOLLING RETRIEVER.

V priebehu 50-tych a 60-tych rokov Eldon a Avery Nickerson pokračovali v chove tollerov a rozhodli sa produkovať čo najlepších loveckých psov. Postupne sa toto plemeno dostalo zo zámoria aj do Európy, kde bolo ako samostatné plemeno uznané FCI až v roku 1981. Zatiaľ je najrozšírenejší chov tollerov v Švédsku a Dánsku. Postupne sa šíril do Nórska, Fínska, Belgicka a Nemecka. Od roku 1996-1997 sa toto plemeno vyskytlo už aj v susednej českej republike.

 Meno Nova Scotia Duck Tolling Retriever v preklade znamená:" Škótsky, kačky lákajúci retriever." Spôsob práce tohto plemena je veľmi zaujímav. Vyberie sa veľký rybník s vybiehajucími ramenami, tak že jedno rameno môže byť vybrané podľa poveternostných podmienok tak, aby vtáci neucítili pach ľudí alebo psov. Psi pobehujú medzi medzerami tak, že vtáci zaregistrujú len záblesk psa a tým ich priťahujú z centra rybníka do jedného ramena. Na konci kanálov sú vtáci chytaní do sietí. Týmto spôsobom bolo chytené veľké množstvo vodného vtáctva bez nutnosti použiť zbraň.

Ide o plemeno so silnými loveckými pudmi.Lovci dlho sledovali toto chovanie u líšiek a preto vyšľachtili malého, líške podobného psa aby mohli využiť jeho "TOLLING- schopnosť lákať" pri love. Tento tolling by mal byť chápaný skôr ako dodatočná výnimočná vlastnosť tohto plemena, nie ako vlastnosť jediná. Tolleri sú perfektne prispôsobaní lovu v tradičnom zmysle slova, tak ako aj ostatne druhy retrievrov. Títo pi sú popisovaní ako excelentní lovci. Aj keď bolo toto plemeno vyšľachtené k lovu vodných vtákov, sú využívaní aj na lov mimo vody. Sú rovnako spokojní, keď je pach na zemi alebo vo vzduchu. Dobre cvičení psi lovia na blízko a neštekajú.

 POVAHA A CHARAKTER TOLLEROV:

Ako už bolo vyššie spomenuté, tolleri sú aj vynikajúci strážcovia, nejde však o obranárske alebo bojové plemeno. Ako všetci retrievri sú to dokonalí maznáčikovia, oddaní rodine a deťom a jednoducho vycvičiteľní. Sú vhodní pre aktívne rodiny, ktoré môžu tollerom zabezpečiť dostatok aktivity a pozornosti. Povahovo sú temperamentní, vytrvalí, neúnavní a majú obdivuhodnú fixáciu na svojich majiteľov a celú rodinu. Hodí sa pre všetky druhy záujemcov. Bežne skladajú skúšky rôzenho typu: lovecké skúšky zo športovej kynologie, záchranárske a rôzne kondičné skúšky, veľmi úspešnš sa tak prezentujú v agility, zahrinične veľmi obľúbenom "flyball". Najmä vo švédsku sú tolleri využívaní aj k hľadaniu drog a s veľkým úspechom ako terapeutické psi.